Ani vy neviete počas horúčav dostať deti z vody? Najlepšie je v bazéne, ale následné schladenie zmrzlinou či pobyt vo vychladenom priestore môže raz dva spôsobiť zdravotné problémy. Ochorenia dýchacích orgánov sú do istej miery sezónnou záležitosťou, ale nevyhýbajú sa nám ani v lete. Soplíky sa u detí zjavia doslova zo dňa na deň, stačí väčšia zmena teplôt v priebehu niekoľkých dní.

Pozor na teplotné šoky

V horúcom letnom období sme vystavení výrazným teplotným rozdielom, napríklad po vstupe do klimatizovaných nákupných centier, pri jazde autom, ale aj pri kúpaní v chladnej vode. Deti sú na tieto prudké zmeny najcitlivejšie. Aj v lietadle alebo vo vlaku sa môžete stretnúť s príliš nízko nastavenou teplotou. Náhlym prechodom z chladného do horúceho prostredia a naopak môže dôjsť k teplotnému šoku. Následkom neho organizmus stráca schopnosť brániť sa pred nachladnutím či chrípkou. Imunita najmä malých detí sa znižuje. Teplotný šok vzniká aj pri konzumácii studených nápojov či ľadových maškŕt, ako sú nanuky a zmrzliny. Ak si nedáte pozor, nádcha a prechladnutie na seba nenechajú dlho čakať. 

Little girl blows her nose, isolated over white

U detí do troch rokov je imunita slabšia, dostatočne nevyvinutá. Od troch rokov je imunitný systém dostatočne silný, aby bez problémov zvládol bežné infekcie. Viete, ako pri nich správne postupovať? Niekedy s pomocou lekára, častejšie aj bez neho. Rodičia najlepšie vedia, čo deťom na soplíky zaberá. Väčšina infekcií horných dýchacích orgánov a rinosínusitíd začína ako vírusový zápal, sú sprevádzané vodnatou sekréciou a opuchom v nose. Neskôr, zhruba po týždni, spravidla dochádza k bakteriálnej superinfekcii, čiže sa pridružia baktérie. Vtedy sa hlien začína zahusťovať a sfarbovať na žltý alebo zelený, podľa toho, aká baktéria spôsobila zápal. Vždy treba čo najskôr začať so symptomatickou liečbou. To znamená – opuchnutý noštek najskôr vysmrkať, resp. odsať hlieny odsávačkou a dať kvapky do nosa, ktoré ho uvoľnia a sliznica odpuchne. Ďalší postup vyplýva z charakteru hlienov – ak sú riedke, nie je potrebné dávať prípravky na zriedenie hlienov, keď sú husté, podávame mukolytiká. Keď deti kašlú, podávame lieky podľa toho, či je kašeľ dráždivý (antitusiká) alebo produktívny (expektoranciá, teda prípravky na vykašliavanie). 

Čím menej chémie, tým lepšie

Je dôležité, aby deti dostávali čo najmenej „chémie“. Rady našich babičiek boli kedysi neoceniteľným základom liečby. Liečivé rastliny a bylinky sa používali pri mnohých chorobách. A hoci neskôr nastal „boom“ syntetických liekov, mali by sme sa naďalej snažiť vychádzať čo najviac z prírody a prikláňať sa k tomu, čo je prirodzené a najmenej toxické. Aj odborníci rodičom odporúčajú, aby pri bežných infekciách začínali s „nechemickou“ liečbou, teda s prírodnými preparátmi, na prírodnej báze. Až keď herbálne lieky nezaberú, prechádzame na chemické farmakologiká. V prírodnom liečiteľstve je totiž základ. Herbálne (rastlinné) lieky sú šetrnejšie a spájajú v sebe užitočné poznatky z čias ľudového liečiteľstva, s najmodernejšími medicínskymi postupmi. Výsledkom sú účinné a rokmi osvedčené liečivá, ktoré však na rozdiel od syntetických majú omnoho menej vedľajších účinkov.