„Vyhorenie“ definujeme ako výsledok neustáleho alebo opakovaného emočného tlaku spojeného s intenzívnou účasťou s ľuďmi po dlhé obdobie. Takáto intenzívna účasť je obvyklá najmä v zdravotníckych a školských profesiách a v sociálnych službách, kde je náplnou práce zaoberať sa psychickými, sociálnymi a telesnými problémami druhých ľudí. Vyhorenie je bolestné zistenie, že už nedokážu pomáhať ľudom v núdzi, že už v sebe nemajú nič, z čoho by mohli rozdávať.
Vyhorenie teda je:
a) stav emočného a telesného vyčerpania s nedostatkom záujmu o prácu a nízkou dôverou v seba
b) depersonalizácia klientov; strata záujmu a cynizmus voči nim,
c) odsudzovanie seba samého, pre nízku pracovnú morálku a hlboký pocit zlyhania.
Vyhorením je potrebné sa zaoberať skôr, ako k nemu dôjde. To znamená zamyslieť sa nad svojou tieňovou motiváciou k práci v pomáhajúcich profe-
siách; sledovať svoje vlastné príznaky stresu a vytvárať si zdravý systém podpory; postarať sa o zmysluplný, príjemný a fyzicky aktívny život mimo úlohu pomáhajúceho. Najčastejšie príčiny vzniku syndrómu vyhorenia pochádzajú z pracovnej oblasti. Náročné podmienky, súťaživé prostredie alebo strach o pozíciu vedú u mnohých postihnutých k stresu.
Všeobecné rizikové faktory
– Neistota pracovných pomerov spojená s nestabilitou na trhu práce, obavy zo straty pracovného miesta.
– Rastúca náchylnosť ku stresu v súvislosti s globalizáciou, napr. neistota a strach spôsobené presúvaním pracovných miest do zahraničia.
– Úbytok zábezpek v dôsledku nových foriem pracovných zmlúv, napríklad zníženie ochrany proti prepusteniu, krátenie dovolenky, viac nadčasov, práce na skrátený úväzok a zmluvy na dobu určitú.
– Dlhá pracovná doba a rastúca intenzita práce (nárast produktivity a následné „zhustenie“ pracovnej náplne),
– „Zoštíhlenie“ spoločností a outsourcing (rušenie pracovných miest a oddelenia).
– Rastúca emocionálna náročnosť práce (vyžaduje čoraz vyšší stupeň sociálnych a emocionálnych kompetencií; v dôsledku sociálnych zmien sa práca s klientmi stáva náročnejšia.
– Nezlučiteľnosť práce a súkromného života.
Zvýšená pracovná záťaž
Svet práce sa počas posledných niekoľkých desaťročí zmenil – následkom rastúcej produktivity vykonáva menej ľudí stále viac pracovných povinností. Moderné technológie so sebou prinášajú nové typy činností a úsporné personálne opatrenia vedú ku zhusťovaniu pracovnej náplne.
Vyššie nároky
Žijeme v informačnej spoločnosti, čo znamená, že sme neustále zaplavovaní množstvom rôznych údajov, textov a vzdelávacích materiálov. Musíme teda spracovávať kvantá informácií. Okrem toho žijeme aj v spoločnosti služieb – z toho vyplýva, že zákazníci kladú vysoké nároky na kvalitu poskytovaných služieb, flexibilitu a rýchlosť. K tomu ešte pripočítajte mnohokrát nevhodné prostredie v niektorých profesiách (najmä v pomáhajúcich alebo opatrovateľských zamestnaniach), od ktorých úrady a zamestnanecké zväzy vyžadujú stály prísun najrôznejších dát, formulárov a oficiálnych správ.
Zvýšená pracovná záťaž patrí medzi stresové faktory. V momente, keď naše nároky na seba samého prekročia mieru toho, čo dokážeme zvládnuť, zažívame stres. Nadmerné zaťaženie teda môže byť príčinou vzniku burnout syndrómu. Vyčerpanie je jednak dôsledkom vyhorenia, jednak jeho zosilňovačom. Aby totiž postihnutý vykonal rovnaké úkony, musí vynaložiť oveľa väčšie úsilie aj množstvo energie, čo celý proces vyhorenia urýchľuje. Je to skrátka začarovaný kruh. Jediným možným riešením tejto situácie je cielene pracovať na zvýšenie svojej odolnosti a schopnosti zvládať záťaž.
Pôsobenie rušivých vplyvov
Ďalšie problémy môžu nastať, ak je pracovník pre ostatných ľahko dosiahnuteľný, a pri práci je neustále vyrušovaný. Určite to poznáte – bojujete s niekoľkými úlohami naraz a do toho ešte musíte byť nepretržite dostupní cez mobilný telefón, BlackBerry, iPhone, e-mail, byť pripojení k internetu a zúčastňovať sa telekonferencií. Ani na povestnom pustom ostrove by ste neboli úplne v bezpečí, pretože predsa existujú satelitné telefóny. Sústrediť sa iba na jednu jedinú vec a zdarne ju dokončiť? V dnešnej spoločnosti, tzn. vo svete založenom predovšetkým na znalostiach a vedomostiach, je to takmer nemožné. Pracovník je trvalo vystavený veľkému množstvu vonkajších rušivých vplyvov. K tomu sa ešte pridáva fakt, že sa učíme ovládať nové technológie viacmenej za pochodu, v čím ďalej tým kratšom čase. Všetky tieto vplyvy patria medzi stresory a rizikové faktory pre vznik syndrómu vyhorenia.
Čo s tým?
Všeobecné pracovné podmienky sa väčšinou dajú zmeniť len minimálne. Čo sa ale týka vašej schopnosti vyrovnať sa so záťažou a vašej individuálnej miery pracovnej záťaže, tam už je situácia iná. Mali by ste preto začať nasledovne:
– Naučte sa zvládať vyššiu mieru záťaže
– Znížte svoju pracovnú záťaž prostredníctvom určitých techník časového manažmentu
– Naučte sa na vysokú mieru záťaže v zamestnaní poukazovať a nebojte sa prísť s konštruktívnymi návrhmi na jej zníženie
Nedostatok samostatnosti
Mnoho výskumov z oblasti psychológie práce a organizácie potvrdzuje, že čím širšie pole pôsobnosti ľudia v zamestnaní majú, tým viac ich práca baví. Ak naopak niekto podlieha prílišnej kontrole, vzrastá jeho nespokojnosť. Možno, že vaši nadriadení nie sú dobrými manažérmi a nedávajú vám dostatok voľnosti. Môže sa potom stať, že vám nesloboda a neustály dohľad zo strany vedenia začnú vadiť. Pracovník je jednak zväzovaný pravidlami a dohľadom nadriadených, jednak trpí určitým typom straty kontroly či moci. To znamená, že danú situáciu môže len veľmi málo ovplyvniť a má značne obmedzené rozhodovacie právomoci. To isté môže nastať pri tímovej spolupráci, napríklad pri zostavovaní tímu alebo v prípade, že je jeho súčasťou viac dominantných či naopak apatických členov. To sú ďalšie stresory vedúce k vyhoreniu – je ním nedostatok možností ovplyvniť svoje pracovné prostredie a dochádza k nemu vtedy, ak podlieha pracovník nadmernému dohľadu a kontrole a nemôže sa v zamestnaní slobodne realizovať.
Nedostatok uznania
Výsledky motivačných výskumov ukazujú, že ak nie sú ľudia za svoj výkon dostatočne odmenení, pracujú bez potrebnej motivácie. Tým nie je myslené len finančné ohodnotenie, ale tiež pocit, že si ich úsilie niekto váži a dokáže ich oceniť. Práca by nám mala dávať možnosť rozvíjať a zdokonaľovať naše zručnosti. Pokiaľ túto príležitosť nemáme, čoskoro sa dostaví sklamanie ako ďalší stresový faktor, ktorý ovplyvňuje celkovú bilanciu. Neznamená to samozrejme, že musíme byť neustále chválení, no nedostatok uznania, nespravodlivé hodnotenie výsledkov a obmedzené možnosti kariérneho rastu skôr demotivujú a prispievajú k našej nespokojnosti.
Zlý kolektív
Všetci vieme, že všeobecne trávime viac času s kolegami v práci než s rodinou a priateľmi. To je ďalší dôvod k tomu, aby sme tento aspekt pozreli podrobnejšie. Ak je náš pracovný kolektív nepriateľský, odmeraný či chladný, necítime sa v ňom dobre. Tímu, ktorý sa stretáva s problémami, chýba kolegialita a prevláda závisť, vzájomná neúcta a nevraživá atmosféra, sa navyše výrazne znižuje výkonnosť. Nedostatok vzájomnej súdržnosti medzi spolupracovníkmi môže byť vnímaná ako zdroj ohrozenia a vyvolať stresovú reakciu. Príjemný a výkonný kolektív rovnako tak ako vzájomná podpora a dôvera umožňujú vyváženú spoluprácu. Nie nadarmo sa hovorí o tímovom duchu, o súdržnosti v rámci tímovej kultúry a o dobrých vzťahoch medzi zamestnávateľmi a zamestnancami.
Nespravodlivosť
Všetci sme si rovní, ale niektorí sú si rovnejší. Možno, že už ste sa niekedy stretli s rodinkárstvom či jednostranným nadržovaním na pracovisku. Alebo ste boli svedkami toho, že niektorý z vašich kolegov bol svojvoľne vylúčený z pracovného kolektívu. Ak v podniku alebo firme prevláda podobný typ správania, bývajú zamestnanci cynickí a nemajú vzájomný rešpekt. Takýto tím nie je dostatočne akcieschopný a medzi jeho členmi panuje napätá atmosféra. Na aký prístup ste zvyknutí vy a vaši kolegovia? V dôsledku nadržiavania a nespravodlivého rozdeľovania pracovných úloh cynizmus pracovníkov vzrastá a hrozí im nebezpečenstvo vyhorenia. Každý zamestnanec má pochopiteľne svoje silné a slabé stránky. Príčina a vývoj každej z nich sa líši, čo by mal zamestnávateľ vždy zohľadniť. Ak dochádza však k podceňovaniu alebo dokonca diskrimináciu kolegov, ide o vážny problém, ktorý zásadným spôsobom narúša podniková klíma. Nie je nič zlé na tom, keď sú podporovaní jednotliví zamestnanci. Ak však za touto zvýšenou pozornosťou nestoja dobré pracovné výsledky, ale napríklad osobné sympatie, budú ostatní spolupracovníci, ktorí prejavovali veľkú usilovnosť a úsilie, zaskočení a hlboko sklamaní.
Konflikt hodnôt
Hodnoty sú to, čo je pre nás v živote dôležité. Sú naším motorom a motivujú nás k výkonom. Podobajú sa zásadám, ktoré nášmu životu dávajú zmysel. To isté platí aj v podnikaní – každá spoločnosť má svoje kréda čiže firemné hodnoty. Ak sú v rozpore s individuálnymi hodnotami jedinca, dochádza u neho k vnútornému konfliktu. Hodnoty sami o sebe však nemusia byť automaticky pozitívne. Záleží na uhle pohľadu – napríklad maximalizácia zisku môže byť zlá z pohľadu človeka, ktorý kvôli nej príde o prácu, a naopak dobrá pre firmu a jej akcionárov. Položte si otázku: Čo považujete za dôležité? Je možné, že práve tieto kvality nie sú vo vašom zamestnaní uznávané? Ak zistíte, že medzi firemnými a vašimi osobnými hodnotami panuje nesúlad, a vaša práca vám pripadá zbytočná alebo dokonca škodlivá, dostaví sa čoskoro odcudzenie, jeden z troch hlavných príznakov syndrómu vyhorenia.
Tu so môžte prečítať o tom, aké pozitívne účinky majú listy lopúcha alebo niečo o pravde a poverách o spánku
