Sušenie potravín pochádza zo starovekých čias, kedy bolo nutnou potrebou a nie kulinárskou lahôdkou. Moderné metódy uchovávania potravín prostredníctvom chladenia, zmrazenia, konzervovania alebo pasterizácie túto starovekú metódu sušenia potravín takmer vytlačili z nášho podvedomia. Cez všetky naše technológie skladovania potravín však zostáva sušenie jedným z najviac výživným, bezpečným, úsporným a chute zachovávajúcim spôsobom konzervácie potravín.

Okrem sušičiek potravín existujú aj ďalšie metódy sušenia, ako sú napríklad elektrická rúra, plynová rúra alebo sušenie vzduchom a slnkom. Avšak, nič nefunguje tak efektívne a účinne ako sušičky potravín. Sušenie, čiže dehydratácia, je jednoduchá konzervačná technika spracovania potravín, ktorá odstraňuje vlhkosť a zabraňuje tým rastu organizmov vo forme kvasiniek a baktérií. Dehydratácia odvádza vodu, koncentruje vo vašom ovocí a zelenine prírodné vône, sladkosť a arómu.

Sušenie je jednoduché

Dehydrovať môžete širokú škálu čerstvých potravín, ako sú ovocie, zelenina, ryby a iné druhy mäsa. Tieto potraviny si môžete dať na desiatu ako výživné občerstvenie alebo ich rekonštituovať pre varenie a pečenie. Sušenie je ľahšie než zaváranie alebo zamrazovanie. Stačí potraviny umyť, nakrájať a vložiť na táckach do sušičky. Počas niekoľkých hodín sú potraviny vysušené a pripravené na jedlo alebo ďalšie spracovanie.

Sušením ušetríte svoje peniaze

Ak vlastníte sušičku môžete nakupovať a dehydrovať potraviny v čase sezóny, kedy sú ceny surovín najnižšie – tým usporíte v porovnaní s vysokými cenami komerčne sušených produktov. 

Sušené potraviny chutia výborné a sú výživné

Potraviny v priebehu dehydratácie koncentrujú prírodnú arómu a cukry. To dáva oproti čerstvým potravinám tým sušeným sladkú a silnejšiu chuť. Sušené potraviny sú tiež výživnejšie! Sušenie zachováva dôležité živiny, ktoré sa často ničia varením. A pretože nemusíte pridávať cukor alebo iné prísady, sušené potraviny predstavujú chutný a zdravý doplnok stravy pre vašu rodinu.

sušené ovocie

Sušené potraviny sa ľahko skladujú

Sušené potraviny zaberajú menej miesta ako zaváraniny alebo mrazené potraviny, pretože vďaka odstráneniu vlhkosti zmenšujú svoj objem. Je vhodné ich skladovať vo vzduchotesnej nádobe alebo vrecúšku. Sú ľahké – a vďaka tomu ľahko prenosné v batohu pri vašich výletoch alebo pri kempovaní.

Aké sú nutričné výhody sušených plodov?

„Mäkké“ sušené ovocie (marhule, hrozienka, datle, figy, slivky…) sú bohaté na sacharidy a nízky obsah tuku. Sú zdrojom vitamínov, vlákniny a minerálnych látok (vitamín A vo forme beta-karoténu, vitamín E a niacín, ďalej železo, horčík…). Vďaka obrovskej koncentrácii sacharidov obsiahnutých v takom malom množstve sušeného ovocia sú tieto potraviny obľúbené medzi športovcami počas alebo po fyzickej námahe (jazda na horskom bicykli, pešia turistika, chôdza, beh maratónu atď.). Najviac kaloricky bohaté sú z týchto potravín brusnice a hrozienka, hneď po nich sú datle. Najbohatšie na draslík a sodík sú sušené marhule. Sušený banán má najvyšší obsah horčíka. Figy obsahujú pre zmenu najviac vápnika. 

Vysoký obsah vlákniny

Sušené ovocie obsahuje viac vlákniny ako rovnako veľké porcie ich čerstvých náprotivkov. Vláknina je pre ľudský organizmus dôležitá, pretože pomáha udržať tráviaci systém v správnom chode. Napríklad sušené marhule obsahujú na jednu šálku 6,5 g vlákniny, zatiaľ čo čerstvé marhule obsahujú na rovnakú šálku iba 3,1 g vlák-niny. Ďalším príkladom sú hrozienka, pri ktorých jedna šálka pokryje 5,4 g vlákniny v porovnaní s 1,4 g hrozna bez kôstok.

sušené ovocie

Výhody sušených potravín v kocke

Výhody konzervovaných potravín sušením zhrnieme do jednoduchého zoznamu:

• Na rozdiel od zavárania alebo zamrazovania metóda dehydratácie minimálne ovplyvňuje nutričné hodnoty potravín. Hodnoty vitamínu A (beta-karotén), sacharidov, vlákniny, draslíka, horčíka, selénu a sodíka sa pri sušení nemenia alebo neklesajú. Naopak, koncentrujú sa. Kalorické hodnoty zostávajú rovnaké alebo sa trošku zvýšia, avšak percento tuku a soli sa znižuje. Domáce sušené potraviny sú bez pesticídov a chemikálií.

• Riadne uskladnené, dehydrované potraviny majú dlhšiu trvanlivosť než akékoľvek iné konzervačné metódy. Ak sú riadne vákuované, dehydrované potraviny vydržia až 20 rokov.

• Vďaka malému objemu šetria dehydrované potraviny vaše miesto v špajze alebo na polici.

• Sušenie potravín je bezpečnejšie a menej prácne a časovo nenáročné než zaváranie.

• Domáce sušenie je oveľa lacnejšie ako nákup komerčne dehydrovaných produktov.

• Vlastné usušené bylinky a korenie vám pri varení dodajú silnejšiu arómu, ktorú bežne ponúkané výrobky nie sú schopné poskytnúť.

• Dehydrované potraviny sú vďaka nízkej hmotnosti a dobrej skladovateľnosti skvelé pre pikniky, kempovanie alebo výlety.

• Pôvodné potraviny môžu byť dehydrované a rehydratované pridaním vody, vývaru alebo inej tekutiny. Do rôznych polievok tak môžete pridať sušenú zeleninu ako napríklad huby.

Žiadne skryté prísady

Jedna z najdôležitejších vecí na domácom sušení potravín je kontrola prísad, ktoré sa sušením dostávajú do potravín. Bežné sušené ovocie je pre atraktívnejšiu farbu ošetrované oxidom siričitým, kedy sa vykonáva sírenie. Tento postup však v ovocí poškodzuje vitamíny a u citlivých osôb či u detí môže spôsobovať rôzne alergické reakcie. Napríklad striekané marhule majú krásnu oranžovú farbu a sú mäkké. Nesírené marhule sú tmavé a skôr tvrdšie, obsahujú však viac živín. Domácim sušením si môžete byť istí, že žiadne nechcené látky do styku s potravinami neprídu.

Tipy na sušenie

Sušené paradajky

Na sušenie sú vhodné vyzreté a pritom pevné paradajky. Paradajky umyjeme a osušíme. Nakrájame ich podľa ľubovôle ostrejším nožom na štvrtiny až osminy alebo na plátky hrubé asi 5 mm. Tie potom naskladáme rovnomerne v jednej vrstve na sušiace podnosy. Dobu sušenia ovplyvňuje veľkosť samotných paradajok. Väčšie kusy sa sušia dlhšie. Paradajky sušíme pri teplote okolo 50 °C a 55 °C po dobu medzi 8 až 10 hodín. Dobre vysušené paradajky sú tuhé a chrumkavé. Ak ich pred sušením osolíme a jemne okoreníme, môžeme ich podávať ako čipsy.

Sušené slivky

Juhoamerickí vedci prišli na veľmi zaujímavú vec. Látky triterpenoidy, ktoré zabraňujú množeniu baktérií spôsobujúcich zápaly ďasien, tvorbu zubného kazu vrátane povlaku, sú hojne obsiahnuté práve v sušených slivkách. Konzumáciou sušených sliviek by bolo teda možné zabrániť baktériám v spojení a priľnutí k zubu. Slivky sú vodnaté a šťavnaté a vďaka tomu je doba ich sušenia dlhšia. Je dobré vybrať slivky veľmi zrelé až prezreté. Po ich umytí ich sparíme v horúcej vode a po pol minúte v horúcom kúpeli ich ochladíme v studenej vode. Tým zmäkne inak tvrdá šupka, ktorá na sušenie nie je príliš vhodná. Vodu necháme odkvapkať a slivky vykôstkujeme. Môžeme ich sušiť aj s kôstkami, ale doba sušenia je potom dlhšia. Vykôstkované slivky naukladáme na tácku otvorenou stranou nahor a pri teplote okolo 55 °C sušíme desať hodín. Potom sušenie zhruba na päť hodín prerušíme a necháme slivky odpočinúť. Po tejto pauze sušíme ďalších desať hodín pri rovnakej teplote. Celý proces opakujeme ešte raz. Doba sušenia nejde presne určiť a je závislá od vyzretosti a veľkosti sliviek.

Sušené čučoriedky

Ďalším zaujímavým sušeným ovocím sú čučoriedky, ktoré obsahujú anthocanin, čo je silný antioxidant pomáhajúci v prevencii voľných radikálov v tele. Vďaka nemu môže telo lepšie bojovať proti rôznym zdravotným problémom, ako sú kŕčové žily, hemoroidy, zelený aj šedý zákal, žalúdočné vredy, srdcové choroby a rakovina. Sušené čučoriedky sa používajú väčšinou na prípravu čajov. Vďaka obsahu cukru sušíme veľmi zrelé až prezreté plody. Pre jednoduchšie a rýchlejšie sušenie môžeme čučoriedky, podobne ako slivky, spariť v horúcej vode a potom schladiť v studenej vode. Po odkvapkaní vody ich rozprestrieme na tácke a pri teplote okolo 55 °C sušíme okolo 30 hodín. Rovnako ako pri slivkách môžeme sušenie na niekoľko hodín prerušiť a nechať čučoriedky odpočinúť. Ak sú vysušené čučoriedky tuhé, tak sme ich sušili správne.