Ak sa svedomito staráme o svoje pocity a emócie, môže dôjsť i k liečeniu hlbšie potlačených citov. V základných bodoch sa zoznámime s jednoduchou technikou, ako liečiť svoje emócie a opäť byť celistvou osobnostou, ktorá má dôveru vo vývoj života a udalostí.
Ako odstrániť pocit smútku
Ak je smútok alebo iná emócia (napr. zlosť) silný, uznajme jej prítomnosť v nás. Pozdravme ju priamo do očí s otvoreným prístupom, vnímajme smútok krátko a plne v celom obsahu, aby mohol čím skôr ísť „vlastnou cestou“ a nezotrval v nás. Smútok, či inú emóciu si predstavme ako čierny mrak v nás, v žalúdku, v hlave alebo srdci – tam, kde cítime najväčšiu bolesť a utrpenie. Teraz sa na tento mrak sústreďme a nájdime skutočnú príčinu, prečo prišiel, kde našiel „vstupnú bránu“ a prečo nás kvári. Nechajte smútok pomaly odchádzať z tela, dýchajte voľne a môžete uvoľniť tlak i plačom alebo smiechom, či mlčaním osamote. Precíťte úľavu z toho, ako smútok „mrak“ od vás odchádza, predstavte si, ako sa vznáša k oblohe a rozplýva sa v atmosfére, kde je neškodný. Stratíte so svojím smútkom spojenie a dostaví sa úľava.
Ožiarenie temnoty smútku
Ďalší spôsob, ako prekonať smútok či iné pocity, je vizualizovať svetlo ako liek. Ak cítime smútok a depresiu, nemáme predstavu, čo budeme robiť a obklopuje nás temnota pocitu. Vidíme celé telo a myseľ v tme beznádeje. Tu je dôležité pociťovať smútok, ale nenechať sa ním celkom ovládnuť. Predstavte si, že vaša sila je svetlo, ktoré prechádza vo vás a cez vás a vnáša nové perspektívy. Možno vám predstavu uľahčí, keď sa sami postavíte vonku do žiary slnka.
Utieranie sĺz zo žiaľu
Niekedy je žiaľu toľko a v tak dlhom období, že máme pocit, že sme ním a slzami celí nasiaknutí, že „kráčame tesne pri zemi“ a ledva dýchame. Môžu sa dostaviť i pocity chladu, mrazenia, nevoľnosti, tepla – hlavne, keď je zanedbaná kondícia tela a biochemické procesy nepracujú, ako majú. V práci so smútkom je dobré zapojiť i pohyb, fyzickú činnosť, hoci i chôdzu alebo záhradníčenie. Je dôležité uvedomiť si, že naša myseľ je najväčším zdrojom smútku a telo nasleduje jej smer. Telesné pocity sú vlastne odrazom našej mysle. Predstavte si vo svojom tele miesta smútku ako tmavé tiene plné sĺz, a potom si nad sebou i pod sebou predstavte svoj zdroj sily, napr. v podobe krásnej žiarivej gule s božskou energiou. Vnímajte jej jas a teplo, precíťte, ako chlad a slzy odchádzajú.
Odstránenie pocitov strachu
Ak sa bojíte, je vhodné predstaviť si svoj strach a obavy ako chvejúce sa hmly alebo tiene vo vašom tele. Vnímajte túto predstavu hmly a potom si predstavte, ako jasný lúč mocného požehnaného svetlaa zdroja sily prechádza cez tieto tiene a vyháňa ich z tela von. Celé telo je potom naplnené silou liečivého svetla a slobodou mysle. Ak ste veriaci, pomodlite sa k svojmu božstvu alebo anjelom. Poproste, aby vás strachu zbavili a dali vám silu prekonať ho.
Odstránenie siete starostí
Napriek dobrému zdraviu a spokojnosti môže v našom vnútri zostať stopa prekonaných starostí a strachov, a pokiaľ ich celkom nevyliečime alebo sa nahromadia, silne sa prejavia pri najbližšom strese. Strávte istú chvíľu pokojným a objektívnym pozorovaním svojho vnútra a srdca – nie je tam ani jeden tieň, obava, hoci i z detstva? Priateľsky negatívnu emóciu alebo spomienku vyzvite, aby sa ukázala,v akom stave a sile momentálne existuje. Potom ju vnímajte celou pozornosťou, nebežte od nej hneď preč, ale precíťte ju – hoci i opätovným plačom alebo strachom, ale precíťte, čo z nej vo vás ostalo. Skúste si všimnúť, v ktorej časti tela táto emócia prebýva a potom ju vedome liečte predstavou svetla, alebo popíšte emóciu a čo vo vás vyvoláva na čistý papier a ten potom spáľte. Predstavte si, že takto spálite i moc, ktorou nad vami vládla.
Rozbitie falošného ochranného múru
Niekedy v sebe máme kvôli nedostatku sebadôvery zvyk byť emocionálne precitlivení a stavať si ochranné múry pred okolím. Vtedy budeme väčšinu situácií vnímať ako hrozbu, nebezpečenstvo alebo bolesť. Pokiaľ chceme vyliečiť svoju citlivú povahu, potrebujeme vedome zrušiť zvyk sebaobmedzovania, napätia, precitlivenosti na svoju ochrannú škrupinku. Najskôr poznajte svoju precitlivenosť a akceptujte ju, definujte ju na konkrétnych situáciách. Potom sa od obáv odosobnite, ako keby vám o nich rozprával ktosi iný a vy len počúvate jeho starosti a predstavte si seba ako jemnú formu energie bez hmotného obalu tela, priesvitnú a otvorenú – jednoducho ako ducha, či dušu. Uvedomte si, že nemáte nič, čo by muselo byť opatrované a chránené, nič vás nemôže držať ani zraniť, všetka bolesť cez vás prejde ďalej ako cez záves. Pri opakovanom postupe veľa pocitov zmizne a oslobodíte sa.
Magazín Rodina a zdravie
