Takmer neviditeľný, životne dôležitý, skloňovaný najmä v období chrípky vo všetkých pádoch. Bráni nás zo všetkých síl. Čo je to vlastne imunitný systém?
O imunitu sa musíme starať po celý rok
Na jej zdravý vývoj vplýva množstvo faktorov od zdravej výživy, cez pohyb na čerstvom vzduchu až po psychickú pohodu. Naše telo je sústavne vystavované mnohým faktorom, ktoré za určitých okolností dokážu spôsobiť ochorenia. Vďaka tomu sme si postupne vyvinuli zložitý systém obrany voči miliónom potenciálne škodlivých organizmov a činiteľov, ktoré by mohli kedykoľvek napadnúť naše telo. Oslabenej imunite pripisujú časté ochorenia infekčnej povahy, hlavne ochorenia dýchacích ciest a zápalové ochorenia. Treba mať na zreteli aj to, že dobre fungujúca imunita nám pomáha aj pri boji s COVID-19.
Imunita sa mení s vekom. V dnešnej dobe na nás vplýva množstvo negatívnych vplyvov, ktoré prispievajú k oslabeniu imunitného systému. Imunita človeka sa vyvíja po celý život. V každej jeho časti sú potrebné iné opatrenia ako imunitu čo najviac podporiť. Pozitívny vplyv na imunitu má predovšetkým konzumácia vitamínov, hlavne vitamín C, zinok a selén, probiotoká a enzýmy..
Imunita je súhrn obranných mechanizmov, ktorými sa organizmus bráni proti vonkajším škodlivým činiteľom, látkam a organizmom vnikajúcim do tela.
Aby sa naše telo dokázalo brániť pred nebezpečnými pôvodcami chorôb, vyvinulo si obranný systém – imunitný systém, ktorý je mimoriadne zložitý. Počas svojho vývoja si tento systém vytvoril viacero mechanizmov na rozpoznávanie cudzorodých a nežiaducich látok v tele a následné zneškodnenie. Popri ňom v harmónii existuje rovnako dôležitý kontrolný mechanizmus, vďaka ktorému sa imunitný systém aktivuje len vtedy, keď je to nevyhnutné a na taký dlhý čas, aký je potrebný na to, aby pôvodca neohrozoval zdravie.
Vrodená a získaná imunita
Imunita je súhrn obranných mechanizmov, ktorými sa organizmus bráni proti vonkajším škodlivým činiteľom, látkam a organizmom vnikajúcim do tela. Hlavným znakom imunitného systému je to, že sa môže adaptovať a že si môže pamätať a rozpoznávať „sám seba“ čiže za normálnych podmienok nezasahuje proti vlastným zdravým tkanivám. Schopnosť odolávať najmä škodlivým vonkajším činiteľom sa vyjadruje mierou imunity, ktorú človek môže zdediť, a vtedy je reč o prirodzenej (vrodenej) imunite, alebo získať a vtedy hovoríme o získanej imunite.
Nie viac ako tri. O porušenej imunite sa najčastejšie uvažuje vtedy, ak sa bežné infekcie, najčastejšie dýchacích ciest, pri primeranej liečbe nedarí zvládnuť tak, ako vo väčšine prípadov rovnakého ochorenia. Infekty majú zdĺhavý priebeh bez inej zjavnej príčiny, alebo sú veľmi časté. Jedinec s dobrou imunitou by nemal prekonať viac ako tri banálne infekcie do roka. K nutnosti vyšetriť stav imunity nabáda aj veľmi ťažký priebeh infekčného ochorenia.
Mali by sme viac konzumovať obilie, strukoviny, ovocie a zeleninu, ktoré udržiavajú črevnú flóru v norme.
Zdravá črevná flóra
Lymfatické tkanivo žalúdočno-črevného traktu patrí k sekundárnym orgánom imunitného systému. Po prijatí potravy prichádza denne do kontaktu s mnohými pôvodcami ochorení a cudzími substanciami a stará sa o rýchle odstránenie týchto látok cez organizmus. Kvôli tomu je hrubé črevo prirodzeným spôsobom osídlené rôznymi neškodnými baktériami (napr. kyslo-mliečnými), ktoré zabraňujú rozmnoženiu a rozšíreniu choroboplodných zárodkov. Ak je normálna črevná flóra porušená, napr. po užívaní antibiotík, vyskytnú sa poruchy prijímania potravinových zložiek a hnačkové ochorenia.
Aby sme mali čo najviac kyslomliečných baktérii, mali by sme viac konzumovať obilie, strukoviny, ovocie a zeleninu, ktoré udržiavajú zdravú črevnú flóru. Jogurty, rôzne mliečne výrobky ako cmar a kyslé mlieko, kyslá kapusta a kyslomliečne nakladané druhy zeleniny podporujú normálny rast kyslomliečnych baktérií.
