Najviac sto a viacročných ľudí žije na Kaukaze a Balkáne. Ruský vedec I. Mečnikov, zaoberajúci sa starnutím, chcel zistiť, prečo je to tak, a vybral sa za nimi. Vedel, že to nemôže byť iba čerstvým a sviežim vzduchom, či už vo vysokohorskom alebo prímorskom prostredí. Dôvod sa mu podarilo rýchlo odhaliť. Bol v strave, ktorá obsahovala predovšetkým jedlá bohaté na jogurty a skvasené mlieko. Tamojší obyvatelia ich konzumovali vo veľkom množstve, veď žili najmä z toho, čo získali z domácich zvierat.

Ruský mikrobiológ práve tam odhalil tajomstvo „dobrých“ baktérií, ktoré sa nachádzali v jogurte a kyslomliečnych výrobkoch. Majú totiž schopnosť vytláčať hnilobné baktérie, ktoré vznikajú nesprávnou stravou a otravujú naše telo. Tak uzrela svetlo sveta jeho autointoxikačná teória, že človek sa nesprávnou výživou sám podieľa na otravovaní organizmu.

Sour cream in a bowl on wooden table. Top view with copy space

Väčšina baktérií v našom organizme je užitočná a nenahraditeľná. Máme ich na pokožke, v sliznici úst aj v tráviacom trakte, najmä v hrubom čreve, kde účinne zasahujú do tráviacich procesov. Ak sa spomalia, vzniká živná pôda na rast hnilobných baktérií, ktoré produkujú toxické látky – tie sa vstrebávajú cez stenu hrubého červa do krvného obehu a otravujú telo. Účinnou zbraňou proti týmto „zlým“ baktériám je práve jogurt a kyslomliečne produkty (acidofilné mlieko, zakysanka, zákvas, kefírové mlieko, bryndza, žinčica) s „dobrými“ baktériami, ktoré vplývajú na mikrobiálnu rovnováhu tráviaceho traktu. Ak ich máme nedostatok, naše zdravie môže byť ohrozené. Dôsledky bývajú kruté – infekcie, poškodenie pečene, stres i vznik rakoviny.

Nie je jogurt ako jogurt

Konzumovať obrovské množstvá jogurtov ešte neznamená, že so zdravím si môžeme byť istí. Nie je totiž jogurt ako jogurt. Každý má svoju výživovú hodnotu, ale ak má byť prospešný tráviacemu traktu, jogurtové baktérie sa musia dostať do hrubého čreva živé. A dostanú sa tam vtedy, ak prekonajú pre nich nepriateľské kyslé prostredie v žalúdku a žlčovú bariéru v tenkom čreve. To dokážu najmä probiotické baktérie, ktoré sa nachádzajú v probiotických produktoch. Obsahujú živé mikróbne druhy, ktoré vylepšujú zloženie črevnej mikroflóry. Probiotiká v kyslomliečnych produktoch teda predstavujú zdraviu prospešné druhy baktérií.

Raspberries in cream splash, isolated on white background
  1. Skvasujú mliečny cukor (laktózu), aby uľahčili ľuďom, ktorí majú tráviace ťažkosti po pití mlieka.
  2. Produkujú vitamíny najmä skupiny B, K, B12.
  3. Bránia premene primárnych žlčových kyselín na sekundárne, ktoré sú rakovinotvorné.
  4. Znižujú riziko vzniku rakoviny hrubého čreva a pomáhajú pri jej liečbe.
  5. Znižujú hladinu sérového cholesterolu v krvi, teda aj riziko vzniku aterosklerózy a ischemickej choroby srdca.

Účinok probiotík sa zvyšuje, ak ich konzumujeme s vlákninovými potravinami. Zvlášť starší ľudia a tí, vystavení stresovým situáciám, majú vyšší podiel nepriaznivých druhov baktérií, preto by mali zvýšiť ich príjem. Rovnako aj ľudia s poškodenou pečeňou v dôsledku alkoholu alebo liekov, najmä antibiotík.

1 komentár

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu