Na pitný režim si pomaly zvykáme. Fľaška s pitnou vodou sa stáva súčasťou tašiek, kabeliek a bez nej nevychádzame z bytu. Prirodzene, že ide o nekalorické nápoje, hlavne vodu, čistú alebo s nízkou či strednou mineralizáciou. Potreba tekutín je individuálna záležitosť a závisí od viacerých faktorov.

Všeobecne sa hovorí o vypití 2-3 litrov denne, ale napríklad človek so sedavým zamestnaním, ktorého najväčšiu časť dennej stravy tvoria ovocie a zelenina, obiloviny a strukoviny, teda jedlá s nízkym obsahom soli, môže mať nižší príjem, menej ako dva litre.  Ak sa pohybujeme v horúcom počasí, ťažko pracujeme alebo športujeme, vypijeme viac než tri litre.

Prečo treba piť?

Človek denne vylúči asi 2,5 litra vody močom, stolicou, dýchaním i kožou, ale organizmus musí mať vyrovnanú vodnú bilanciu a aby tieto straty nahradil, musí vodu prijímať. Pravidelne, po celý deň, aby bola vždy rovnováha. To je dôvod, aby sme dodržiavali ďalšiu dôležitú zásadu – piť skôr, než pocítime smäd, ktorý nie je včasným signálom potreby vody, pretože sa objavuje až v okamihu našej 1 až 2 percentnej dehydratácie. Pokiaľ chceme orientačne zistiť,  či pijeme dostatočne veľa, stačí bežne sledovať, aké množstvo a akej farby moč z tela odchádza. Tmavá farba signalizuje, že veľmi málo pijeme. Spokojný môžeme byť so svetlým močom.

Nedostatok vody prináša ťažkosti

Tou najhlavnejšou je, že bez dostatku vody dochádza k zhoršeniu funkcie obličiek a spomaleniu vyplavovania škodlivých látok pri trávení. Dobre fungovanie obličiek umožňuje plnú výkonnosť všetkých orgánov, telesných i duševných funkcií a v neposlednom rade sa podporí svieži vzhľad pokožky. Naopak nedostatok vody v organizme (dehydratácia) spôsobuje akútne i chronické problémy. Pri akútnych problémoch je to bolesť hlavy, únava a malátnosť, pokles fyzickej a duševnej výkonnosti i koncentrácie. Strata tekutín na úrovni dvoch percent hmotnosti predstavuje až 20 percentnú stratu výkonu. U detí sa už vtedy znižuje schopnosť sledovať vyučovanie. Pri 5 percentnej dehydratácii hrozí prehriatie, zlyhanie krvného obehu a šok. Dlhodobý nedostatok tekutín, ktorý niekedy ani neregistrujeme, môže popri bolestiach hlavy spôsobovať zápchu, poruchy funkcie obličiek a vznik obličkových a močových kameňov. Dehydratáciou sa zvyšuje aj riziko vzniku infekcie močových ciest, zápalu slepého čreva, dokonca i rakoviny konečníka a močového mechúra i kardiovaskulárnych chorôb. Na obezitu, ktorá postihuje asi 14 percent populácie, má tiež vplyv dlhodobý nedostatok tekutín. Ich nižší príjem spomaľuje metabolizmu a napomáha k ukladaniu tukov. Predpokladá sa tiež, že za mnohými civilizačnými chorobami sa skrýva nielen nesprávna životospráva, vrátane nedostatku tekutín, ale aj trvale mierna dehydratácia.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu