Na pitný režim si pomaly zvykáme. Fľaška s pitnou vodou sa stáva súčasťou tašiek, kabeliek a bez nej nevychádzame z bytu. Prirodzene, že ide o nekalorické nápoje, hlavne vodu, čistú alebo s nízkou či strednou mineralizáciou. Potreba tekutín je individuálna záležitosť a závisí od viacerých faktorov.
Všeobecne sa hovorí o vypití 2-3 litrov denne, ale napríklad človek so sedavým zamestnaním, ktorého najväčšiu časť dennej stravy tvoria ovocie a zelenina, obiloviny a strukoviny, teda jedlá s nízkym obsahom soli, môže mať nižší príjem, menej ako dva litre. Ak sa pohybujeme v horúcom počasí, ťažko pracujeme alebo športujeme, vypijeme viac než tri litre.
Prečo treba piť?
Človek denne vylúči asi 2,5 litra vody močom, stolicou, dýchaním i kožou, ale organizmus musí mať vyrovnanú vodnú bilanciu a aby tieto straty nahradil, musí vodu prijímať. Pravidelne, po celý deň, aby bola vždy rovnováha. To je dôvod, aby sme dodržiavali ďalšiu dôležitú zásadu – piť skôr, než pocítime smäd, ktorý nie je včasným signálom potreby vody, pretože sa objavuje až v okamihu našej 1 až 2 percentnej dehydratácie. Pokiaľ chceme orientačne zistiť, či pijeme dostatočne veľa, stačí bežne sledovať, aké množstvo a akej farby moč z tela odchádza. Tmavá farba signalizuje, že veľmi málo pijeme. Spokojný môžeme byť so svetlým močom.
Nedostatok vody prináša ťažkosti
Tou najhlavnejšou je, že bez dostatku vody dochádza k zhoršeniu funkcie obličiek a spomaleniu vyplavovania škodlivých látok pri trávení. Dobre fungovanie obličiek umožňuje plnú výkonnosť všetkých orgánov, telesných i duševných funkcií a v neposlednom rade sa podporí svieži vzhľad pokožky. Naopak nedostatok vody v organizme (dehydratácia) spôsobuje akútne i chronické problémy. Pri akútnych problémoch je to bolesť hlavy, únava a malátnosť, pokles fyzickej a duševnej výkonnosti i koncentrácie. Strata tekutín na úrovni dvoch percent hmotnosti predstavuje až 20 percentnú stratu výkonu. U detí sa už vtedy znižuje schopnosť sledovať vyučovanie. Pri 5 percentnej dehydratácii hrozí prehriatie, zlyhanie krvného obehu a šok. Dlhodobý nedostatok tekutín, ktorý niekedy ani neregistrujeme, môže popri bolestiach hlavy spôsobovať zápchu, poruchy funkcie obličiek a vznik obličkových a močových kameňov. Dehydratáciou sa zvyšuje aj riziko vzniku infekcie močových ciest, zápalu slepého čreva, dokonca i rakoviny konečníka a močového mechúra i kardiovaskulárnych chorôb. Na obezitu, ktorá postihuje asi 14 percent populácie, má tiež vplyv dlhodobý nedostatok tekutín. Ich nižší príjem spomaľuje metabolizmu a napomáha k ukladaniu tukov. Predpokladá sa tiež, že za mnohými civilizačnými chorobami sa skrýva nielen nesprávna životospráva, vrátane nedostatku tekutín, ale aj trvale mierna dehydratácia.
