Ťažko si predstavíme krajšiu časť roka, než jar. Obdivujeme krásu žltej púpavy na lúkach alebo žiarovo modro-fialové iskerníky na lesnom koberci. Ľudia si kedysi pomenovávali byliny podľa farby, podľa chutí aj podľa toho, čomu prospievali, či už išlo o pečeňovník, kostihoj, stavikrv či dobrú mysel. Ich krása sa spájala s liečivou i výživovou hodnotou.  

Púpava

Medzi lúčnymi kvetmi je najrozšírenejšia a zúžitkujeme ju od koreňa až po kvet. Prvé jarné lístočky púpavy majú veľa C vitamínu a pridávajú sa do zeleninového šalátu i do nátierok. Z nadzemnej časti rastliny si môžete pripraviť čaj, odporúča sa piť denne jeden až dvakrát. Čerstvé stonky 4 až 5 kusov sa konzumujú, ak máme problémy so žlčníkom a pečeňou. Nadzemnú časť usušíme na prípravu čaju v zime. Koreň sa pokrája na kúsky a tiež sa nechá vysušiť. Jednu lyžičku sušeného koreňa dáme do dvoch dcl vody, najprv necháme trochu postáť a potom 2-3 minúty povaríme. Odvar sa používa na žlčníkové a tráviace tažkosti, na zápalové ochorenia pečene a uvoľnenie spazmov v žlčových cestách. Priaznové účinky má aj pri reume, cukrovke, obličkových chorobách a pri obezite

Púpavový sirup

Do 1 l studenej vody dáme 4 hrsti čerstvých kvetov, privedieme do varu, odstavíme a necháme 12 hodin stáť. Potom šťavu scedíme cez husté sitko a kvety vymačkáme. Pridáme 3/4 kg prírodného cukru a šťavu z 1 citróna. Vo väčšom kastróle tekutinu ohrievame na miernom ohni, nevaríme, len necháme odparovať, kým nezhustne. Sirup užívame trikrát denne po lyžičke alebo ho pridávame do bylinkových čajov aj ako prevenciu.

Púpavový med

Nazbierame 220 kvetov púpavy a varíme ich 20 minút v litri vody. Potom necháme 24 hodín stáť, precedíme a dáme variť s 1 kg cukru 2 až 3 hodiny. Pridáme šťavu z jedného citróna a varíme do zhustnutia, ešte 20 minút. Horúci med dáme do pohárov, uzavrieme a na pár hodín prevrátime. 

Pečeňovník trojlaločný 

Tento nežný modrastofialový kvietok krášli lesy už skoro na jar. Liečivé účinky majú kvety i listy a už podľa názvu je jasné, že sa používa pri ochoreniach pečene, pri žlčníkových kameňoch, chorobách močových ciest i na zlepšenie činnosti sleziny. Pridáva sa do mnohých čajových zmesí a poslúži aj ako prevencia.

Breza ovisnutá

Brezové lístočky zberáme hneď po vypučení, vtedy majú najvyššie liečivé účinky. Čaj z usušených lístkov je močopudný a používa sa pri ochoreniach obličiek a močových orgánov. Tým, že odvodňuje organizmus, vyplavuje z neho nežiadúce látky, najmä soli a tak prospieva aj pri reume. Breza je úplne neškodná a 1 až 2 šálky denne môžeme piť i dlhodobo. Pomáha aj pri ťažkostiach s kĺbmi a kožných ochoreniach. 

Detoxikácia organizmu pomocou brezového čaju má priaznivý vplyv na stav našej pleti, pomáha s liečbou akné, vyrážok, niektorých typov ekzémov, plesňových ochorení. Odvar z kôry brezy je dobrý na kúpeľ alebo obklady na postihnuté kĺby a kožu. Kôra sa dá naložiť aj do olivového oleja a aplikuje sa na bolestivé miesto. 

Kostihoj 

Veľavravný názov svedčí o účinkoch rastliny. Obsahuje proteiny a látku alantoin, ktorá podporuje rast a delenie buniek a tak vyvoláva sceľovanie kostí a tvorbu maziva pri vysýchaní kostí. Na prípravky použijeme koreň. Očistený pokrájame na drobné kúsky, necháme dobre vysušiť a pomelieme na makovom mlynčeku. Lyžičku prášku zalejeme 250 ml vriacej vody, necháme 3 až 5 minút lúhovať, precedíme a pijeme 2 až 4 šálky denne, no nie dlhšie než mesiac. Pijeme pri reume, kĺbových ťažkostiach, pri nedostatočnosti obličiek a zápale močového mechúra. 

Na zlomeniny, vykĺbeniny a natrhnuté svaly si urobíme kostihojovú lesanu. Do pohára dáme rozdrvený koreň kostihoja a zalejeme lesanou. Na 1 dl lesany pridáme 2 lyžičky tinktúry z arniky a necháme 2-3 týždne na teplom mieste macerovať. Necedíme, korene necháme v pohári a lesanou potierame i masírujeme boľavé miesta. 

Účinná je aj kostihojová masť. Potrebujeme 250 g bravčovej masti, v ktorej upražíme 4 – 6 umytých a podrvených koreňov kostihoja. Zmes necháme postáť cez noc a nasledujúci deň prelisujeme cez husté sitko. Naplníme do menších čistých nádob a skladujeme v chladničke. Potierame ňou boľavé miesta aj viackrát denne. 

Na vredy predkolenia, na reumatické opuchy, na tofy pri dne, na bolesti šije, a zápal okostnice použijeme kostihojovú kašu. Dobre vysušené korene jemne zomelieme. V šálke vriacej vody, do ktorej sme pridali niekoľko kvapiek jedlého oleja, rýchle vymiešame na kašu, natrieme na ľanové plátno a ešte teplé priložíme na choré miesto a obviažeme. 

Nadzemnú časť rastliny necháme macerovať vo vode a získame veľmi dobré hnojivo na paradajky.

Vres obyčajný

Pri potulkách jarným lesom nachádzame ružovofialové plochy kvitnúcich kríčkov vresu. Aj vres sa osvedčil pri ochoreniach močových ciest a obličiek. Má totiž dezinfekčné účinky a podporuje vylučovanie kyseliny močovej z tela i z kĺbov. Pomáha odvodniť telo, čím uľaví aj opuchnutým nohám. Na sušenie z rastliny striháme len vrchné kvitnúce časti, nie drevnaté. Vresový čaj má príjemnú chuť, môžeme ho piť denne.

Bylina na tanieri

Rebríček (myší chvost) je horkastá rastlina, ktorá čistí krv, upravuje trávenie, pridáva sa do do oleja k syru i do polievky.

Hviezdica prostredná, nazývame ju aj kuračka, rastie ako burina v záhradách a hojne sa začína využívať v kuchyni do polievok, vo väčšom množstve aj  do šalátov a nátierok. Odvar z byliny sa užíva na  pľúcne a bronchiálne choroby, uľahčuje vykašliavanie hlienov. 

Pastierska kapsička obyčajná má lístky ako žerucha, ale jemnejšie a je výborná čerstvá na chlieb s maslom, do šalátov aj ako príloha k jedlám.

Ďatelina lúčna tiež patrí do zeleninových šalátov a ženy v klimaktériu ocenia odvar z rastliny  na zmiernenie potenia a návalov tepla. Kvety ďateliny pomôžu uvoľniť kŕče, uľahčiť vykašliavanie a odvar z nich pomáha pri bronchitíde, infekciách dýchacích ciest, ale aj pri zlom trávení. Má aj dezinfekčný účinok, ktorý pôsobí na našu tráviacu sústavu a zbavuje ju infekcií,  pomôže pri hnačkách , zvracaní a otráv jedlom. V kvetoch sa nachádzajú flavonoidy, antokyany, fenoly, triesloviny, trocha silíc a tiež vitamíny C a E. 

Ďatelina rastie a kvitne po celé leto, zberáme len svieže zelené listy a kvetenstvo (nie, keď začne hnednúť) a nasušíme si ich do zásoby. Zdravé kvety odštipujeme z rastliny a sušíme zvlášť v jednej vrstve v tieni a dobre vetranej miestnosti.

Žihľavu po sparení, nasekaní a ochutení konzumujeme ako špenátový prívarok, alebo pridáme do praženice. Žihľava sa hodí aj do karbonátok a do polievky.

Medvedí cesnak sa pridáva do nátierok, na chlieb, do šalátu i do špenátu.

Lopúch väčší – listy sa prikladajú na boľavé kolená, koreň konzumujeme – najskôr ošúpeme, potom nahrubo nastrúhame alebo nakrájame na kolieska. V kastróliku na oleji opražíme cibuľku, pridáme lopúchový koreň a podusíme, dostaneme chutné a výživné jedlo. Môžeme pridať aj inú zeleninu podľa chuti.

Bazový nápoj: Potrebujeme 5 veľkých rozkvitnutých kvetov, 3 dobre očistené citróny nakrájané na kolieska, 500 g kryštálového cukru a 4 l vody. Všetko vložíme do 5 l pohára,  premiešame, prikryjeme gázou a dáme na slnečné miesto. Každý deň premiešame a po ôsmich dňoch precedíme cez husté sitko, nalejeme do fliaš a odložíme do chladničky.