Rímska starostlivosť o krásu a pestovanie tela boli legendárne. Voňavé mastičky, olejčeky sa dávali na telo, do kúpeľa a veľmi zaujímavo vyriešili aj parfumovanie obydlí, najmä keď sa pripravovali velľké hostiny. Navoňali holuby, ktoré lietali v sálach a mávajúce krídla slúžili ako rozprašovače vôní.

Dôkazy o výrobe parfumov pochádzajú už zo starovekej Mezopotámie a Egypta. Odtiaľ sa toto umenie prenieslo do antického Ríma a Perzie, kde sa ďalej zdokonaľovalo. Zatiaľ čo v Egypte sa pôvodne používali vonné masti ako nevyhnutná súčasť pohrebných rituálov, v antickom Ríme už boli súčasťou kultúry rozmarnej smotánky. Parfumy neboli ničím neznámym ani v starej Indii, v krajine, odkiaľ pochádza mnoho ingrediencií, používaných v parfumoch dodnes. 

Maska z jeleních parohov

Používanie kozmetických prípravkov pretrvávalo a silnelo. Hlavným ingredienciami na ich výrobu boli kvety, najmä ruža a fialka a voňavé byliny, na vlasy majorán, na tvár materina dúška a na ruky mäta. Voňavé masti a oleje, do ktorých sa pridávalo korenie a ďalšie prírodne a živočíšne suroviny, používali aj muži, skôr ako afrodiziakum (názov je podľa Afrodity, gréckej bohyne lásky a krásy). Rímsky cisár Nero používal veľké množstvo voňaviek a jeho manželka Poppea si pravidelne pripravovala výživné masky na tvár; jej obľúbený recept sa skladal z rozdrvených kvetov hrachu, narcisových cibuliek, jeleních parohov a jačmennej múky, zmiešaných s vaječným žĺtkom, medom a kvasnicami.  

Parfum ako liek

Východné národy sa viac ako objavovaniu voňavých prípravkov zamerali na ich medicínske účely. Poznali liečivé účinky stoviek rastlín a výťažky z nich aj z niektorých živočíchov liečitelia využívali v praxi na podnecovania a oživenie mysle. Elixír života, o ktorý sa stáročia pokúšali učenci, sa však nepodarilo nájsť. Významným prelomom vo výrobe parfumov bolo vynájdenie destilácie. Albertus Magnus, nemecký učenec z 13. storočia, sa systematicky venoval výrobe alkoholu zo svätých vôd. Pripisovali sa mu rozmanité liečivé účinky – proti zlým zubom, chromým nohám, proti cholere a moru, zádumčivosti a duševným chorobám i na dosiahnutie večnej mladosti. Vďaka dezinfekčným účinkom sa ním dali liečiť niektoré choroby; jeho konzervačné schopnosti umožnili výrobu trvanlivých výťažkov z liečivých a voňavých bylín.

parfém

Parfum ako umenie

Flakóny, tégliky, fľaštičky, kazety – obaly a nádoby nekonečného množstva tvarov inšpirujú umelcov a remeselníkov už vyše päťtisíc rokov. Výrobcovia museli vymýšľať zaujímavé dizajny nádob a myslieť aj na to, aby parfum nevyprchal. Vyrábali sa z hliny, kameňa, bronzu, zo skla a z porcelánu, drahých kameňov i zo vzácnych kovov. Dnes majú vysokú umeleckú hodnotu a mnohé z nich sa nachádzajú v múzeách alebo u obchodníkov so starožitnosťami a u znalcov umenia.

Jeden parfum nestačí 

Nikdy si vôňu nevyberajte podľa toho, ako vonia na oblečení. Prvý strek dajte na papierik a ovoňajte, druhý si streknite na kožu, aby sa zmiešala s vašou vôňou tela. Efekt zistíte až po chvíli, každý parfum potrebuje určitý čas na to, aby sa plne prejavil. Ráno, cez deň a cez leto používajte ľahšie vône a večer a v zimných mesiacoch si môžete dovoliť aj  koncentrovanejšiu voňavku.

Na veku záleží

Dnes už parfumy, toaletné vody, parfumované vody i závoje a kolínske vody nakupujú ľudia všetkých vekových kategórií. Výber je obrovský. Môžete si vyberať podľa intenzity a koncentrácie vône, podľa tónov, podľa príležitosti, na ktorú sa chystáte, i podľa ceny.

Tínedžeri si zvyknú kupovať to, čo práve „fičí“, a nezaujíma ich, čo vône obsahujú. Radi sa držia obľúbených vôní po jahodách či vanilke. Ďalší skúšajú v predajniach testery, aby našli niečo príjemné.

Muži i ženy po dvadsiatke obľubujú jemnú vôňu kvetín a viac sa im hodia športové a menej výrazné vône.

Tridsiatnici zvyčajne vedia, čo chcú, vsádzajú na pikantné a sexy vône. 

Päťdesiatnici skôr siahajú po ťažších parfumoch. Ak chodíte do práce v obleku, skôr sa očakáva niečo ľahšie a rafinovanejšie. Veľmi elegantne pôsobia drevité vône, napríklad santalové drevo. Zdvorilosť vyžaduje, aby sa s parfumom narábalo skromne a s mierou.

parfém

Parfum či kolínska? 

Nie je to iba otázka ceny, hoci parfum, ako najkoncentrovanejšia voňavka, je najdrahší. V zmesiach s alkoholom a vodou je podľa intenzity koncentrácie poradie takéto: parfum (extrakt) – Eau de Parfum, Eau de Toilette, Eau de Cologne, Splash Cologne. Opatrne treba „dávkovať“ extrakty, prisladké a ťažké vône. Prílišná navoňanosť pôsobí nepríjemne najmä zrána. Keď v priebehu dňa použijeme voňavku viackrát, jej zložky v pomerne väčšej miere zostávajú na pokožke alebo na šatách a vôňa pôsobí disharmonicky, preťažene.

Ako správne používať parfum 

Časy, keď muž mal páchnuť len po vlastnom testosteróne, sú dávno preč. Telo má voňať čistotou a parfum mu dodáva luxus. Netreba to s ním však prehnať, aplikovať by sa mal na kožu, presnejšie na spánky, krk a zápästie. Sú to tzv. termobody, pomocou ktorých parfum najlepšie rozvonia. Zvykne sa naniesť aj na oblečenie, z ktorého však rýchlejšie vyprchá a môže zanechať nepekné stopy. Veľmi dobrými nosičmi vôní sú čerstvo umyté vlasy a kožušiny.