Ak nie je v domácnosti dostatok čerstvého vzduchu, hrozí v nej vznik a šírenie plesní. Plesne sú mikroskopické huby, ktorých prirodzeným biotopom je pôdne prostredie. Dlhodobo prežívajú aj v extrémnych podmienkach, pri teplotách od – 80 °C do + 90 °C.
Pôsobenie plesní v ovzduší, ale aj v priamom kontakte s ľudským organizmom, má rôzne negatívne zdravotné následky – alergie, kožné ekzémy, dýchacie a pľúcne ochorenia, akútne aj chronické precitlivenosti a podobne. Plesne v interiéri sa spočiatku objavujú nenápadne a pomaly, najčastejšie malými škvrnami v kútoch miestností. Ak sa však hneď v zárodku neodstránia, obvykle sa rozšíria do väčších rozmerov a tento jav sprevádza aj zápach.
Kde sa darí plesniam?
Plesniam sa darí v uzavretých vlhkých priestoroch a všade tam, kde nie je dobrá údržba domu či výmena vzduchu. Šírenie plesní vzniká pri zanedbaných inštalačných zariadeniach, pri poruchách v izolácii, pri tepelných mostoch a podobne. Typickými prejavmi v dome či byte sú strata pevnosti a drobenie stavebného materiálu, opadanie omietok a iné. Preto je okrem pravidelnej a správnej údržby dôležité plnohodnotné vetranie. A to také, aby vzduch aktívne prúdil v celej domácnosti stále.
Prirodzené vetranie
Je viacero spôsobov ktorými možno prispieť k hygienicky vhodnej mikroklíme v domácnosti. Optimálny čas vetrania má byť priamo závislý od vonkajšej teploty vzduchu. V chladných mesiacoch roka sa odporúča niekoľkokrát denne vetrať nárazovo – okolo päť minút. Počas prechodných ročných období je ideálna mikroventilácia. Jedná sa o využitie špeciálneho prvku kovania v oknách, ktorý pri určitej polohe kľučky otvorí vetraciu štrbinku. Vtedy dochádza k prevetrávaniu priestoru, no nevzniká prievan. Ďalšia alternatíva sú ventilačné mriežky, ktoré obvykle bývajú osadené v ráme, prípadne nahrádzajú časť sklenenej výplne okna.
