O rýchlom životnom tempe súčasnosti a z toho vyplývajúceho stresu sa hovorí a píše veľa. Dôležité je však dokázať nadmerne škodlivý stres rozpoznať v pravý čas a zastaviť ho, aby nenapáchal na fyzickom a duševnom zdraví človeka priveľké škody.

Stres je reakcia na určitý fakt či udalosť. Stres je možné pociťovať ako úzkosť, napätie, strach, nepokoj, podráždenosť alebo nechuť. Opakom stresu je uvoľnenie. Je to stav, kedy sa človek cíti príjemne, bezpečne a odľahčene. Pri strese je možné pozorovať nielen psychické, ale aj telesné pocity – potenie, zrýchlenie srdcovej frekvencie, zrýchlenie dychu či zvýšené napätie vo svaloch. Medzi typické príznaky stresu patrí aj únava, bolesť hlavy, nespavosť, pocit nepohody a neistoty, znížená radosť zo života, úzkosť a svalové napätie. Charakteristickým znakom stresu je aj celkové zhoršenie zdravotného stavu a vznik viacerých chorôb. Pri nadmernom strese môže dôjsť aj k oslabeniu viacerých životných funkcií – oslabenie pamäti, koncentrácie, tvorivosti, komunikačných a kognitívnych schopností. 

Aktívny prístup 

Ako zvládať stres? Pri riešení rôznych životných situácií vo všeobecnosti má rozhodujúci význam aktívny prístup k životu, ktorý by mal obsahovať viacero dôležitých zásad. Predchádzať stresu je možné snahou chápať udalosti a javy v prostredí, v ktorom človek žije, ako zaujímavé a zmysluplné. Nebáť sa zmien, prijímať ich ako niečo bežné a prirodzené. Zmeny považovať za príležitosť ukázať, čo človek dokáže. Pri stresujúcich situáciách nebyť pasívny, ale aktívne hľadať spôsoby, ako im čeliť. Stres je dobré naučiť sa izolovať. Pracovné starosti nechať za dverami kancelárie rovnako, ako neprinášať do zamestnania partnerské alebo rodinné starosti. Dôležité je aj dbať na dobré vzťahy s ľuďmi. Dobré sociálne zázemie pomáha stres zvládať ľahšie. Pocit podpory pomáha vyrovnať sa s ťažkosťami akéhokoľvek druhu jednoduchšie.